Streda

Deň ako každý iný. Po včerajšku sa cítim ešte trošku mimo. Šéf, ktorý s nami mimochodom včera pil s úsmevom vysvetľuje čo je potrebné dokončiť do odovzdania projektu. Ako to ten človek robí? Včera vypil dvojnásobok toho čo ja, dokonca spieval a balil čašníčku.

Koniec team mítingu. Beriem si svoje chabé poznámky prezerám termíny a odoberám sa pracovať.
„Peťo počkaj!” volá na mňa vedúci, azda ešte niečo extra na mňa.
„Ako po včerajšku zvládaš? Nechceš sa radšej dnes trochu zašiť?“
„V pohode“ zaklamem a usmejem sa
„ Ok, bež sa teda tváriť že pracuješ.“
Usmiali sme sa na seba. Sadol som si za počítač otvoril odborný článok tváril sa, že študujem a pritom úpenlivo čakal na vyzdvihnutie kolegu s ktorým smerujem na obed.
...

Je päť hodín. Konečne. S pozdravom sa vytrácam od chalanov. Iste si myslia svoje.

Ešte sa nezabuchli za mnou dvere už mi zvoní mobil. Neznáme číslo. Som zvedavý čo mi z reklamných agentúr ponúknu dnes. Naposledy to skúšali s bambusovými ponožkami  a predtým to bola super výhodná zmluva na internet.

„Ten puding sa mi podaril!“
Tá nefalšovaná radosť v telefóne ma skoro posadila na zadok.
„Haló?, Kto je tam?“ – Opatrne vyzvedám a matne si spomínam na včerajšie dievča, na ktoré som už aj zabudol.
„Prepáč, ja som sa aj zabudla predstaviť. Tu je Michala včera večer sme sa stretli na zastávke. Pamätáš? Osopila som sa na teba a ty si bol ku mne tak hrozne milý.“
„Áno pamätám si ťa.“ – Bože kiež by som dnes radšej ležal s otravou alkoholom niekde na JISke.
„Prepáč, že ťa otravujem. Vieš včera si mi niečo sľúbil a nehnevala by som sa keby si to splnil. Ja ti aj za lekcie varenia zaplatím, ak budeš chcieť. Rada by som sa niečo naučila. Som v obchoďáku. Čo mám kúpiť, prídeš dnes?, Prosím, prosím pekne prosím“
„Áno prídem“ – Moji rodičia ma mali naučiť hovoriť Nie!
 „A čo mám teda kúpiť?, Chcela by som mäso vraj je to jednoduché.“
„Hm, koľký to ste?“
„Traja“
„Spomínala si, že máte doma fritézu dobre si to pamätám?“
„Áno“
„Kúp balíček kuracích pŕs, desať deka šunky, desať  deka tvrdého syru najlepšie Aidam.  Máš radšej opekane zemiaky alebo ryžu. Alebo inak máte trúbu?“
„Máme a radšej mám ryžu.“
„Dobre tak kilo ryže jednu stredne veľkú cibuľu, vegetu, strúhanku, hladkú múku, sladký kompót a ak nemáte tak aj soľ, olej najlepšie Raciol, dosku na krájanie a ak máte tupé nože tak brúsku. Kde sa stretneme?“
„Ja po teba prídem povedz kde a ja po teba prídem.“
Nadiktoval som jej adresu, povedal že som práve skončil v práci, a sadol som si na múrik.

...

Netrvalo to dlho a už bola pri mne. Čierny Volkswagen Pasat v plnej výbave. Nastúpil som. Ústa sa jej celou cestou nezavreli.  Ani som riadne nevnímal čo rozprávala. Viem len, že toho bolo veľa. Obdivoval som polokožené sedačky, dvojzónovú klimatizáciu, palubný počítač, veľký displej uprostred a ju samotnú. Také bežné chlapské záležitosti. Včera večer nebola až taká tma. Miška, bola skutočne nádherné dievča. Bledo hnedé vlasy o kúsok nižšia odo mňa vyšportované postava.  Čierne sako, biela blúzka, sukňa po kolená topánky s malým opätkom som mal pod nohami. Šoférovala bosá.

Cítim, že mám s nej môj klasicky syndróm. Pozerám do zeme keď sa rozprávam krásnym dievčaťom. Bože tá si musí isto myslieť, že jej pozerám do výstrihu ako každá iná. Nie je to dávno čo som dostal za to facku. Peter drž ten pohľad hore, drž ho tam, nebuď geek.

„Ahojte. Už som doma. Sandy, Terezka!„
„Tu sa prosím ťa vyzuj dám ti aj nejaké papuče ak chceš, mi tu chodíme zvyčajne bosý“
„Nie! Ďakujem ak vy chodíte bosý môžem aj ja.“
Zobral som jej tašku otočil sa a predo mnou prebehlo nejaké dievča z kúpeľne rovno do izby, zahalené len tak ledajak v krátkom uteráku.
„Tera“ okríkla ju a hneď za ňou kričí.
„Hovorím, že máme hostí a ty tu takto?“
Z tej istej izby vychádza chalan v mojom veku podľa farby pleti Róm.
„Ahoj ja som Sandy“
„Prečo sa mu nepredstavíš plným menom? Ako som ti to kázala. Nikdy sa nehanbi za svoje meno a pôvod. Máš čo svetu ukázať.“  - zvozila ho Miška medzi dverami.
„Prepáč. volám sa Sandokan.“ – smutne sklopil oči.
Usmial som sa a hovorím
„Som Peter. Teší ma.“
V jeho pohľade som videl určité otázniky.
„Ty sa nesmeješ na mojom mene?“
„A prečo by som mal?“
V jeho očiach sa zjavil úsmev
„Si jeden z mála. Väčšina ľudí sa smeje.“
„Väčšina ľudí sú tupci!“ – Prerušila nás Miška.
„Toto je ten chalan, o ktorom som ráno rozprávala pri pudingu“
„Poď odlož si sem veci, To je moja izba. Prepáč mi ten neporiadok.“
Tu je kúpeľňa, vécko, ak by si potreboval, tu je kuchyňa a tu sú veci čo som kúpila. Dúfam, že je to dobre.“
Skontroloval som a zhodnotil som, že je nakúpené všetko čo má byť.
No poď – hovorím jej.

Začali sme s prípravou jedla ukazujem jej ako prerezať kuracie prsia vybrať z neho neželané kúsky s minimom odpadu. Všetko si musíš robiť ty. Nerobíme pre vojenský regiment, takže máš len tri pokusy ako sa to naučiť. Miška sa usmieva rezala podľa pokynov a podľa toho ako jej usmerňujem ruky. Konečne je ticho neverím.  Tohto stavu si všimol aj Sandy. Potichu sa postavil za nás a sledoval.

„Tomu neverím. Michala je ticho. Terka! Poď sa pozrieť!“
„Nezačínaj s tým máme hostí, a vieš, že ja ticho viem byť.“
Do kuchyne prišla Terezka, ešte mala vlhké kučeravé vlasy. V prvom momente ma napadla malá kučeravá Sue, z filmu o úspešnej právničke a neúspešnom bezdomovcovi.
„Ty a ticho?“ – začala sa smiať
„Miška ty si ticho jedine ak spíš!“
„Ale aspoň nebehám holá pred návštevou ako ty!“
Domáce osadenstvo sa začalo rehotať.

„Ahoj ja som Tereza!“ – predstavila sa
„Ahoj, som Peťo“
„Si gay?“
„Nie prečo?“ – zaskočila ma jej otázka
„Chlap, ktorý vie variť a nie je gay podľa mňa neexistuje“
„Existuje, pre mňa je krajšia Miška a ty ako Sadny“
Sandy sa usmial odfúkol si a hovorí:  „Vidíš ja som ti to hovoril čítaš priveľa blbých ženských časopisov.“
„Môžem vás zamestnať oboch? Aby ste sa mi tu nepochytili?“
„Dobre robíš“ hovorí Miška
Sandy tebe dám nakrájať cibuľu, rozrež ju najskôr takto a potom krájaj na čo najužšie pásiky. Musíš ju pevne držať v ruke. Ak ti náhodou čosi vyskočí von nič sa nedeje. Potom otoč a krájaj na maličké kocky. Predtým ju ale ponor do horúcej vody trochu postláčaj potom do studenej a pár krát to zopakuj. Bude menej štípať oči.
Terezka ty si zober misku a tento pohárik. Pre každého z vás si daj do misky asi pohár a pol ryže dobre ju prepláchni pod vodou aj rukou vyper. Nesmie ti zostávať biela voda a ak si všimneš náhodou čierne zrno tak ho vyhoď.
V kuchyni bol smiech, aj plač z cibule,  ktorú som nakoniec dokrájal sám. Dobre teraz všetky oči sem do hrnca. Dám sem po dne oleja a dám variť. Chvíľku počkáme kým to nebude rozpálene a prisypeme cibuľu. Terka poď miešať kým cibuľa nebude mať žltú farbu.
Sandy ty si choď dobre umyť ruky s mydlom a potom aj tvár, lebo tie oči ťa budú štípať aj zajtra.
A Miška ty pozri tu v tom mäse je taká biela čiarka popri nej pomaly ťahaj nôž asi do troch štvrtín.  Zľahka to vyklep stačí opakom noža. Pozri takto. Mäsko sa ti pekne rozkrojí. Teraz si zoberieš plátok šunky a takto preložíš syrom vložíš ho sem. Zatvoríš a kraje musíš silno pritlačiť inak sa nám to otvorí. Dobre? Kývla hlavou a s radosťou malého dievčaťa rozrezala ďalšie dva kúsky a vložila do nich syr a šunku. Vybral som tri hlboké taniere v jednom z nich rozmiešal vajíčko, trochu posolil a do ďalších nasypal hladkú múku a strúhanku. Zobral som rezeň do ľavej ruky do pravej zobral múku položil na tanier a hovorím pozri do ľavej ruky chytaj mokré veci do pravej suché a vidličku. Ak to prehodíš zababreš sa a to isto nechceš. Ukázal som jej ako obaliť prvý kúsok a ďalšie obaľovala Miška.

„Nejde mi to „ – hovorí Miška
„Ale ide. Keby si vedela ako vyzeral môj prvý gordon blue by si sa smiala. Okrem toho že troj obal bol všade len nie na rezni “
„Sandy poď ty si vezmi teraz varešku nasyp ryžu do hrnca kde už je cibuľka usmažená chvíľku miešaj.
„Lepí sa to“
„Len miešaj, neboj sa nič.“
„Terezka ty si zober  misku z ryže a daj tam rovnako vody ako bolo ryže. Rozmiešaj v tom trošku soli, pol lyžičky vegety a vylej to Sandymu do hrnca. Nech to chvíľku pomieša potom  prikryje.“
No a my dáme rezne do fritézy, môžeme umyť riad a asi o dvadsať minút máte večeru na stole.
„Mimochodom, kto umyje riad?“
Sandy bez slova premiešal a prikryl ryžu a začal umývať riad. Terka sa postavila vedľa neho a začala utierať.
Usmial som sa a hovorím „Toto vedieť si vás oboch adoptujem.“
Pozreli sa čudne na mňa a usmiali sa.

...

Otočím sa k Miške a hovorím:
„Ryža už je hotová. Spoznáš to podľa toho, že keď ju vyberieš vieš ju roztlačiť vareškou, alebo ti pod zubami už nechrúme. A rezeň už je tiež hotový.  Vezmi si vidličku a potlač ju cez rezeň. Musí byť mäkký.“

Dobre nakladať. A ja sa pomaličky odoberiem domov. Počkaj zaveziem ťa. A nevychladne ti to? Zohrejem to v mikrovlnke tú obsluhovať viem. Zasmiala sa a zobrala kľúče od auta. Rozlúčil som sa s nimi na ich spôsob. Objal som Terezku aj Sandyho. Bol to pre mňa nezvyk, ale z ich výrazu som videl, že si to veľmi vážia.